... HYMNA...

Naozaj si ani predstaviť neviem ako budeme ráno po príchode do školy - a to je jedno ako často - spievať či počúvať hymnu. Niektoré školy majú školský rozhlas ale mi nie - teda pokial nie je fakt dobre skrytý lebo zatial som si žiadny nevšimla. Bude celkom zaujímavé pozorovať ako budeme v triede praktizovať tú prvú možnosť - čiže spievať. Ja sama nemám bohvie aký talent na spev a tak rozmýšlam ako to asi dopadne a či nebolo rozumnejšie aby hymna zostala pri futbale a hokeji. U nás v triede to chodí tak, že akcie ktoré sa nám no, nepozdávajú sú väčšinou sabotované a niekedy aj neúmyselne. A aj preto tomuto nápadu nedávam veľké šance. V každom prípade som zvedavá ako to dopadne a určite to znovu prevrátime na srandu ako vždycky:)

Zamyslime sa trochu nad tým čo máme...

Hang Mioku bola mladá a pekná Kórejčanka. Svoju prvú plastickú operáciu podstúpila keď mala 28 rokov. Po tejto operácii sa stala doslova závislou od plastickej chirurgie a rozhodla sa odsťahovať do Japonska, kde absolvovala ďalšie zákroky, hlavne na tvári. Po nejakom čase a množstve operácií jej lekári už odmietli robiť ďalšie zákroky, pretože sa domnievali že u Hang to prerastá do psychickej poruchy. Ona však našla lekára ktorý jej ochotne predal súpravu inekcií aj so silikónmi. Keď už nemala peniaze na silikóny, ako dobrou náhradou sa jej zdal jedlý olej. Tvár sa jej zapálila a napuchla. Po vyše desiatich plastických operáciách jej z tváre odobrali viac ako60 gramov a na krku viac ako 200 gramov oleja. Tvár Hang zostala znetvorená a ona má už len jedno želanie, aby získala pôvodný výzor svojej tváre späť. To sa jej už nikdy nepodarí, preto si TOTO berme ako príklad ktorý by nás mal od takéhoto počínania nadobro odradiť.

Učitelia ako vzor, alebo odstrašujúci príklad?

Áno väčšina rodičov sa spolieha na to že nám idú učitelia správnym príkladom, alebo dokonca že sú nám vzorom. Našťastie máme vlastný mozog:) a uvedomujeme si že nie všetko čo nám cpú do hláv je správne. Zažila som presne taký príklad učiteľa, ktorý by väčšina rodičov určite neschvaľovala. Začnem asi tým že robil práve tie veci, ktoré sme my mali zakázané. Napríklad hneď prvú hodinu, ktorú s nami mal si len tak odišiel na WC a pritom my sme len pozerali s otvorenými ústami. Hojdal sa na stoličke, a asi až keby spadol uvedomil by si, prečo to my máme zakázané. Na hodiny chodil nepripravený-teda ak sa nepočíta sáčok čipsov alebo čokoláda. Každou hodinou s ním sme mali zdemolované niečo ďalšie. Z nudy pokreslil obrus na katedre a postrihal vianočné ozdoby. Tiež zničil veľkonočnú výzdobu a kriedy sa tomu tak isto nevyhli. Polámané leteli von oknom. Ale vrchol toho bol, keď rozlámal triedny kovový vešiak na tri časti. Tak tohoto nemenovaného učiteľa zaraďujem do kategórie "odstrašujúci príklad". Pozor, nie všetci sú takýto. Toto je jeden s tých ktorý prekračujú hranice. Poznám aj takých učiteľov, ktorý sú perfektný. A to neznamená že nám každú hodinu dávajú voľnú, alebo nedávajú testy. Pretože takýmto spôsobom by sme ale absolútne nič nevedeli. Sú to taký s ktorými sa môžete porozprávať, ich výučba je zábavná a zaujímavá a školu berú s nadhľadom tak ako my. Každému dobrému učiteľovi by malo záležať na ľuďoch ktorých učí. Nie ako náš "odstrašujúci príklad", ktorý nás ani nič nenaučil.

Berme si z nich príklad!

Boli ste už vo Viedni? Ak áno určite ste videli stanovištia z bicyklami. Na týchto stanovištiach si môžete požičať bicykel, a ak ho do hodiny vrátite na akom koľvek inom stanovišti tak ste sa práve rozvážali po meste úplne zadarmo. Takto ušetríte kopu peňazí za lístky na MHD alebo električenky. Ak sa veziete dve hodiny zaplatíte euro. Ale ak bicykel po hodine vrátite tak si ho za 15 minút môžete zase na hodinu zadarmo požičať. Možno sa pýtate: "Prečo nemáme takéto bicykle aj v Bratislave?" Mám na to odpoveď. Ľudia v Bratislave nie sú natoľko uvedomelí aby tu takéto bicykle vydržali minimálne mesiac. Napriek tomu by nebolo zlé aspoň to vyskúšať, a zamyslieť sa nad tým. Takže páni poslanci nech sa páči, dajme šancu bicyklom.

...keď príde na tému ŠKOLA

Táto téma je pre väčšinu žiakov nepríjemná. Hlavne v období polroka a na konci roka. Veď kto sa rád baví s dospelými o tom aké budú na vysvedčení známky, keď ich ani sám nevie alebo by radšej nevedel. Samozrejme jednotkári sa radi pochvália, ale keď im vysvedčenie špatí nejaká dvojka moc sa im do toho nechce. Často sa stretávam s názormi ako: "chodím do školy lebo musím" alebo "nenávidím školu". Tieto názory sú podľa mňa zlé. Všetkým týmto ľuďom by som chcela poradiť, aby si v škole našli niečo prečo by sa tam cítili lepšie. Veď v škole sme takmer stále a ešte dlho budeme. Keď som bola malá nenávidela som chodiť do školy. Bolo to pre mňa ako za trest. Pretože som tam nemala nič na čo by som sa tešila alebo by mi na tom záležalo. Teraz som na tretej škole a až tu sa mi páči. Zaradili ma do super triedy s ktorou si veľmi rozumiem. Aj keď od začiatku to tak nebolo. Keď sa pýtam ľudí akú majú triedu väčšina mi povie že strašnú alebo že oni sa vlastne ani nerozprávajú takže nevedia. A toto je veľmi dôležité-naväzovať kontakty. Budete prekvapený z akých ľudí sa môžu stať vaši kamaráti. A na koniec je tu ešte jedna možnosť a tou sú krúžky. Nebojte sa do nejakého zapojiť a keď začnete s úsmevom na tvári radi vás prijmú. Prajem veľa super ľudí okolo vás:) P.S.:Ďakujem ľuďom kvôli ktorým dnes rada chodím do školy.

Na začiatok otázka: Kto z vás si všíma výzor a správanie ľudí okolo vás? Blbá otázka však, asi všetci. Ale to je dobre je velmi dôležité aspoň minimálne vnímať svet okolo vás a ľudí, ktorý tam patria. Pravda na niektorých sa pozerať nedá:).Priznajme si to. Kolko krát sme stretli ľudí s ktorích nám bolo vyslovene zle? Ja niektorých takých stretávam denno denne a nevihnem sa tomu. "Na vzhlade vôbec nezáleží." hovorí veľa ľudí. Z jednej strany majú pravdu, ale z druhej dôležitý je prvý dojem. Ten keď pokazíte nejde to už tak ľahko napraviť. Takže dúfam že som ho spravila dobrý:)